Letný Oxford 2012

Moja výprava na Oxford začala v piatok ráno, kedy som sa stihla seknúť s priateľom a skaziť si tak náladu. Potom sa to však udobrilo a ja som vyrazila po čase do mesta (aj s ním), kde som na Zvonařke v neuveriteľnom pekle vyzdvihla Jane Timber. Dotrepali sme sa na hlavas, kde sme si sadli na nástupište číslo jedna a čakali sme kým ubehne hodina a pol času, ktorá ostávala do odchodu vlaku.
Po utŕžení pár poznámok od priateľa o mojej schopnosti pokydať si čisto vypraté nohavice sme sa s Jane nasockovali do vlaku, kde sme našli poloprázdne kupé. Mlčky sme prežili cestu do Vyškova, kde prisadol Deilen a ticho sa z kupé razom vytratilo v historkách o maturite.

V Olomouci sme boli medzi prvými, na hlavase sme boli určite sami. Kecáme kecáme, keď v tom Deilen rýchlosťou blesku preletí okolo mňa, máva rukami a na celú halu kričí: "LUKASI!" Zdrapil ho za ruku a potriasol mu ňou... ten výraz v Lukasovej tvári bol... svojský. Tak sa k nám Lukas pridal, aby pokecal a celú dobu nám pripomínal, že sa musí ísť domov vyspať, lebo v jeho mizernej psycho práci ho vyšťavili.
Takto sa k nám prikmotrilo viacej ľudí, až nás bola celá grupa a Lukas taktne upozornil na fakt, že vlaky majú vyše hodinové meškania a medzi nimi aj eskorta z Prahy. Tak nás pekne odviedol na klubovňu, kde sme boli ohúrený novými vymoženosťami. Nová kuchynka (lebo stará vyhorela), nový trávnik (lebo to tam rozrýpali), nová terasa (lebo!), nová umyváreň a tak.
Po ubytovaní nasledovalo zoznamovacie kolečko, kde sme povedali svoje meno. Nasledovala hra, kde sme zbierali podpisy ľudí, ktorý spĺňali danú požiadavku. Napríklad: pravidelne pije kávu, býva na koleji, spal pod širákom, vie čo to je SQL injection, má mladšieho súrodenca, je starší ako jeho postava, hrá RPG aj inde ako na HOCZ, navštívil aspoň 6 cudzích krajín, nepozná noty atď.
Po tejto hre nasledovali duely v Avade. Spočívalo to v tom, že sme sa rozdelili na dve časti, kde jedna ostala v programovej miestnosti, druhá v spiacej miestnosti a medzi sebou si ľudia zvolili duelanta. Postavili ho chrbtom k dverám a tie sa potom otvorili. Odpočítalo sa jedna, dva tri, duelanti sa otočili čelom k sebe a museli vykríknuť "Avada meno!" (meno dotyčného protivníka). Samozrejme sa vymýšľali všemožné prevleky od ružového Sandra, cez polonahého Glutexa, po Lukasa v plynovej maske s kanistrom v ruke. Môj duel sa mi páčil, nazvali ho Legenda vs. Legenda, lebo sme sa navzájom zabili Avadami s Bladerom.
Po hre a krátkom odpočinku sa šlo do parku, kde v altáne prebiehala inštruktáž ku Counter Striku. Imba tým (tehehe), kde som bola ja Lukas, Sandro, Sysi a ďalší ako prvý schovával ministra kúziel tak, aby ho druhý tým nenašiel a nezabil. Mali sme špeciálnu schopnosť upíra (Lukas) a neviditeľného plášťa (Sysi). Oni mali tuším upíra a bludičku. Musím uznať, že plán schovať ministra kúziel do partičky muklov, ktorí v parku popíjali, bol geniálny. Lauri okolo Dereka prešiel a vôbec si neuvedomil, že to je on. Ako bonus sme zistili, že v tej partičke bol Honza, spolubývajúci Veron na koleji.
Ako páni víťazi sme sa vrátili do altánu, cestou odpovedali na otázky muklov, ktorých silno zaujímalo, čo robíme a či sa môžu pridať. Druhé kolo sme mali vlkolaka (Sandro) a bludičku (Sysi), ale druhý tým s dvoma upírmi schoval Dereka v kroví tak, že tentoraz vyhrali oni.
Vrátili sme sa zničení a unavení na klubovňu o jednej ráno a pekne zaľahli spať. Aspoň väčšina.

V sobotu sme sa pozvoľne budili, papali a zistili, že famfrpál sa konať nebude, lebo sa zapísalo málo ľudí a okrem toho nebol dostatok pomôcok k hraniu (obruče a tak). Tak sme hádali film! Stránka, kde sú zábery z filmov a človek má uhádnuť, čo je to za film. V jeden moment okolo Dereka sedelo tak 10 ľudí a hádalo... síce filmy s černochmi sa hádali len v prípade, že tam bol na snímku aj Keanu Reeves, alebo ten černoch bol Will Smith.
Keď nadišiel čas LARPu, obliekla som sa, že pôjdem hrať, ale po chvíli ma prešla chuť. Rovnako znechutený boli aj ľudia, čo sa vrátili z LARPu, pretože sa v kostýmoch parili v neuveriteľných teplotách na Olomouckom námestí. Odohrávalo sa tam niečo ako boj o prvenstvo Bradavíc s Grindevaldovou akadémiou, kde sa z jej žiakov vyklubali špinavci, ktorý spálili dokumenty a podstrčili našim také, ktoré nás o prvenstvo oberali. My sme medzitým stihli zjesť slušnú porciu pizze, uvítať Maggie a Richarda, ktorí sa zastavili už v parku deň predtým, ale šli spať mimo baráček. Prišli a pokecali s nami, Maggie mi dojedla posledný kus pizze a potom dovalili spotený a smutný študenti Bradavíc, lebo zistili, že boli až druhí.
Zvyšok soboty bol pokojný, niekto zapálil ohnisko, kde sa aj opekalo. Pridala som sa k nemu po tom, čo Maggie a Richard odišli, po nich aj Bianca s 5 mesačným rozkošným bábätkom a po tom, čo si ľudia pobehali cez stezku odvahy. Škoda, že tam svietili pouličné lampy, ale na druhú stranu záver vykompenzoval príchod Carmen a Agnes. U ohniska sa zišla veľkom slušná parta ľudí, tak som sa ujala moderovania. Prvé kolo (začalo Laurim) sa nieslo v duchu vymenovania svojich postáv a CPečok, k čomu dotyčný doplnil zvláštnosť svojej postavy. Dozvedeli sme sa takmer celý Lauriho životopis, to, že niektorí ľudia majú ničím zvláštne postavy, že ja a Blader sme zvláštny tým, že sme, že Sandro je totally awsome, že Derek má CPečko Martina Vendla a tak ďalej (nemám pamäť na úplne všetko).
Druhé kolečko obsahovalo odpovede na najlepší a najhorší zážitok z akéhokoľvek srazu. Vytiahla sa tona zážitkov od nechutnej zimy, frustrácie z organizovania, dotieravých komárov a stratených ľudí v lese, až po úžasné zážitky návštevy v nemocnici nášho boha, nadšenia z prvého srazu a LARPu a plno vtipných príhod, ktoré som nemala šancu si zapamätať všetky. Postupne sa ľudia odpájali a padali do postelí.

Nedeľa už bola taká odchodová, kde sme sa pozobúdzali, pobalili, najedli a skultúrnili, 100x s každým objali a v zložení ja, Jane, Deilen a Sandro sme medzi prvými opustili klubovňu. Na hlavase šlo všetko hladko (Sandro cestou poslal dve sovy = pohľadnice), dokonca nás tam prepadla Maggie s Richardom a zistila, že cestu vlakom do Břeclavi strávi v spoločnosti božského Sandra. Po lúčení sme sa rozdelili každý do správneho vlaku, vo Vyškove nás opustil Deilen, v Brne sme sa rozdelili aj ja s Jane a tým skončil víkendový sraz v Olomouci zvaný Letný Oxford 2012.