Report sľúbený pri ohňostroji na afterparty (ó áno, niekto si vie zariadiť ohňostroj nad jazerom...magic!). A my zmijozelskí svoje sľuby plníme...

Londýn. Nie tak úplne v Londýne ako sú naše lenivé pražské zadky zvyknuté. Ale predsa.

U mňa tento zraz začal o niečo neskôr, kedže sa radšej vozím autom než autobusom a práca tiež len tak nepustí (nemôžem za to, fakt!). A tak sme spolu s Onďákom a Turnovou narušili jednu (nie však jedinú ani poslednú) reč Lukáša našim príchodom.

Piatkový večer prebiehal v znamení príprav, riešenia programu, stmeľovacích hier (fakt oceňujem tú s preskupovaním....skupina nad 26 je TOP!)či rozoberania predošlých Londýnov. Ja teda patrím k tým, ktorí absolvovali všetky (v režií Lukáša a Verči) (robí to zo mňa vykopávku?) a za seba musím povedať že najradšej mám tému a myšlienku toho prvého. Avšak! I všetky ostatné stáli za to.

Tento rok si pre nás pripravil poriadny Blázninec. O čo náročnejšie bolo rozdeľovanie úloh o to zaujímavejšie bolo ho hrať a stať sa na chvíľu súčasťou ešte bláznivejšieho sveta než je ten náš.

V sobotu sme pod taktovkou Leny absolvovali výlet do Brandýsa (hopsa hejsa do Brandejsa) a poviem vám, pekné to tam majú. Prešli sme sa tak ďaleko, že sme späť radšej chytili autobus (O:))

Po obede nás čakal Prológ a prvú skupinu hráčov aj samotný LARP. Tí z nás, ktorí patrili do druhej skupiny si našli zatiaľ iný program. Na výber boli samozrejme deskovky, čítanie logov, spánok... A napokon pre pár z nás aj chystanie ohňa na večernú opekačku (hej, pripisujem si kredity, aj keď som len stála Onďákovi za zadkom, noačo). A ako už naznačujem po LARPe prvej skupiny a potom ako si ho rozobrali nasledovalo opekanie. A spievanie pri ohníku. Ešte doteraz mi v hlave znie Hlídač krav.

V nedeľu na LARP nastúpila druhá skupina. Čo robila prvá netuším (možno sa tvárili že upratujú?). Za to my sme hrali. A aj keď ako hráči občas máme pocit že nám to nejde, určite sme si to všetci užili. Veď kto by nechcel byť tajný blázon, skrytý záporák, alebo proste len regulérny blázon. A či sme to vyriešili? No nejak určite. Možno nie ideálne. Ale nikdy žiadne riešenie nie je ideálne pre všetky. Každopádne bol to jeden z tých LARPov kde si každý prišiel podstatný a to sa ráta!

No a na záver? Veľké upratovanie, ČOKOLATÉ na tisíc krát, objatia a sľuby že sa vidíme zas.
Lebo sa stretla super parta. Lebo hoczáci si vždy majú čo povedať. Lebo bola sranda. A lebo sa ľúbime predsa!

Takže...ďakujem načtyřikrát, ďakujem navždy.